Keď sa farizeji opýtajú Ježiša priamo, či je naozaj Boží Syn, odpovedá im podobenstvom o ovciach, v ktorom tí, ktorí počúvajú jeho hlas a idú za ním, rozumejú, kým Ježiš naozaj je. A keďže farizeji vytušia, že oni do tejto skupiny nepatria, chystajú sa zodvihnúť skaly a kameňovať ho.

„Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou!“

Počúvajú a nasledujú!

Pri inej príležitosti Ježiš rozpráva podobenstvo o rozsievačovi. Podobenstvo o hlase, ktorý počujú všetci, ale len niektorí robia to, čo ten hlas hovorí. A len tí niektorí tak prinášajú skutočnú úrodu. Naozaj len niektorí.

Ježiša pozná takmer každý. A mnohí aj počuli jeho hlas, príbehy o ňom, skutky, ktoré konal, slová, ktoré povedal, prisľúbenia, ktoré zanechal.

A predsa… idú za ním?

Počuť nestačí. Vedieť nestačí.

Ak nevykročím cestou, ktorou kráča on, nič z toho nestačí. Do neba sa totiž nejde cestou katechizmu. Nik ma tam nebude skúšať, čo viem o Betleheme a čo o Kalvárii. Do neba sa kráča s Ježišom. Za ním. Nie vedomosťami, ale s odovzdaným srdcom, ktoré mu nik nevytrhne z ruky.

V jednom podobenstve je Dobrý pastier dobrý, lebo hľadá stratenú ovečku. V inom je zasa dobrý, lebo nám dáva slová, ktoré máme počúvať a nasledovať, aby sme kráčali správnymi cestami.

Tak či onak, jedno i druhé potrebujeme ako soľ.

Lebo počúvať a nasledovať pastiera ešte neznamená, že si jeho slová nevysvetlím po svojom alebo neprispôsobím podľa seba. Ježiš mi však dáva uistenie, že ak na ceste počúvania a nasledovania zablúdim, nenechá ma vlkom, ale vydá sa ma hľadať, aby ma priviedol naspäť domov.

Autor: Vladimír Štefanič